Potravinové intolerancie: ktoré testy majú zmysel a za ktoré len zbytočne zaplatíte?

IgG testy potravinových intolerancií

Nafukovanie po jedle, pocit ťažoby, hmla v hlave, únava, bolesti brucha či nepravidelná stolica. Keď sa takéto ťažkosti opakujú, je prirodzené hľadať ich príčinu.

A práve tu sa začína veľmi lukratívny trh s testami.

Stačí odber krvi a o pár dní príde farebná tabuľka desiatok či stoviek potravín rozdelených na „vhodné“ a „nevhodné“. Iné testy sľubujú, že zo vzorky stolice zanalyzujú črevný mikrobióm a povedia Vám, ktoré baktérie vám chýbajú, čo máte jesť a čo treba napraviť. Problém je, že schopnosť niečo zmerať ešte neznamená, že výsledok dokáže diagnostikovať príčinu vašich ťažkostí.

Najtypickejším príkladom sú krvné IgG testy predávané ako diagnostika potravinových intolerancií. Ak si máte z tohto článku odniesť jednu praktickú informáciu, je to táto:

IgG panely na potravinové intolerancie nemajú pre diagnostiku potravinovej intolerancie preukázaný význam. Z pohľadu hľadania príčiny tráviacich ťažkostí sú to spravidla vyhodené peniaze.

A veľmi dôležité je nezamieňať ich s IgE testami. IgE a IgG totiž nie sú dve verzie toho istého vyšetrenia.

IgE verzus IgG: podobné písmená, úplne iný význam

Keď sa povie „krvný test na potraviny“, treba sa vždy spýtať: čo presne sa v krvi meria?

Klasická potravinová alergia môže byť sprostredkovaná protilátkami triedy IgE. Reakcia býva typicky rýchla – napríklad žihľavka, svrbenie, opuch pier alebo jazyka, vracanie, sipot či dýchacie ťažkosti. V najťažšom prípade môže vzniknúť anafylaxia.

Pri dôvodnom podozrení na takúto alergiu môže alergológ použiť kožné prick testy alebo vyšetrenie špecifických IgE protilátok z krvi.

Ani pozitívne IgE však automaticky neznamená klinickú alergiu. Výsledok sa musí interpretovať spolu s tým, čo sa pacientovi po konkrétnej potravine skutočne deje.

IgG: nepreukazuje potravinovú intoleranciu

Úplne iná situácia nastáva pri IgG alebo IgG4 testoch.

Potravinovo špecifické IgG protilátky môžu byť normálnym dôsledkom toho, že sa s danou potravinou náš imunitný systém pravidelne stretáva. Ich prítomnosť sama osebe neznamená, že nám potravina škodí. Dokonca môže byť skôr prejavom imunologického kontaktu a tolerancie než dôkazom nežiaducej reakcie.

Preto môže človeku vyjsť vysoké IgG práve proti potravinám, ktoré pravidelne konzumuje.

A tu vzniká zásadný problém komerčných „testov intolerancií“.

Pacient dostane výsledok s množstvom červených políčok a nadobudne dojem, že laboratórium objektívne odhalilo potraviny spôsobujúce jeho problémy. V skutočnosti test nemusí vôbec ukazovať príčinu ťažkostí.

IgG panel nie je testom potravinovej alergie a nie je ani validovaným testom potravinovej intolerancie. Preto odborné alergologické spoločnosti používanie potravinovo špecifických IgG/IgG4 testov na diagnostiku potravinovej intolerancie či alergie neodporúčajú.

Ak vám teda niekto ponúka panel desiatok alebo stoviek potravín s prísľubom, že z IgG protilátok zistí, „čo vaše telo netoleruje“, je namieste veľká skepsa.

Prečo sa po diéte podľa IgG testu niekedy človek cíti lepšie?

Toto je veľmi dobrá otázka. A práve skúsenosť typu „mne ten test pomohol“ udržuje tieto vyšetrenia pri živote. Predstavte si človeka, ktorý pravidelne konzumuje pečivo, mliečne výrobky, sladkosti, polotovary a množstvo ďalších potravín. Test mu označí desať či dvadsať položiek a on ich začne dôsledne vynechávať.

Jeho strava sa dramaticky zmení. Možno pritom obmedzí laktózu. Možno zníži príjem niektorých FODMAP sacharidov. Možno prestane jesť veľké porcie alebo ultraprocesované potraviny. Možno začne jesť pravidelnejšie. A môže sa cítiť lepšie.

To však ešte nedokazuje, že IgG test správne identifikoval problémové potraviny.

Zlepšenie po rozsiahlej eliminačnej diéte a diagnostická presnosť testu sú dve rozdielne veci.

Alergia a intolerancia nie sú synonymá

Potravinová alergia a potravinová intolerancia predstavujú rozdielne mechanizmy.

Pri IgE-sprostredkovanej alergii ide o špecifickú reakciu imunitného systému. Aj malé množstvo alergénu môže u citlivého človeka vyvolať výraznú reakciu a v niektorých prípadoch môže byť alergia život ohrozujúca.

Pri intolerancii ide často o problém so spracovaním určitej zložky potravy. Typickým príkladom je laktózová intolerancia pri nedostatočnej aktivite enzýmu laktázy.

Tu býva dôležitá aj dávka. Človek môže malé množstvo tolerovať a po väčšom množstve mať nafukovanie, bolesti brucha alebo hnačku. Ani toto rozdelenie však nevysvetľuje všetky reakcie na potraviny.

Nie všetko je alergia alebo intolerancia

Celiakia je autoimunitné ochorenie. Lepok u geneticky predisponovaného človeka spúšťa imunitnú reakciu vedúcu k poškodeniu sliznice tenkého čreva. Nie je to klasická IgE alergia ani jednoduchá potravinová intolerancia.

Pri podozrení na celiakiu existuje štandardizovaná diagnostika založená na príslušných protilátkach a podľa situácie aj na endoskopii s biopsiou tenkého čreva.

Veľmi dôležité je nezačať svojvoľne bezlepkovú diétu ešte pred ukončením diagnostiky.

Ak pacient lepok dlhšie nekonzumuje, výsledky vyšetrení môžu byť skreslené a potvrdenie alebo vylúčenie celiakie sa tým zbytočne komplikuje.

Existuje tiež neceliakálna senzitivita na pšenicu alebo glutén. U časti pacientov pritom nemusia byť problémom samotné gluténové bielkoviny, ale napríklad fruktány obsiahnuté v pšenici.

Ďalším príkladom sú FODMAP – skupina fermentovateľných sacharidov, ktoré môžu u citlivých ľudí vyvolávať nafukovanie, bolesti a zmeny stolice. Významnú úlohu tu zohráva aj zvýšená citlivosť čreva typická napríklad pre syndróm dráždivého čreva.

Rovnaké „nafukuje ma po jedle“ teda môže mať množstvo rôznych príčin.

Práve preto je predstava jedného univerzálneho krvného testu, ktorý zo stoviek potravín vyberie vinníkov, taká lákavá – a zároveň problematická.

Čo sa teda pri intoleranciách skutočne dá vyšetriť?

Skepsa voči IgG panelom neznamená, že všetky vyšetrenia sú zbytočné. Pri podozrení na laktózovú intoleranciu možno použiť vodíkový dychový test. Ak sa laktóza v tenkom čreve nedostatočne rozštiepi, dostane sa do hrubého čreva, kde ju baktérie fermentujú. Vzniknutý vodík následne zachytiť vo vydychovanom vzduchu.

Podobný princíp sa používa pri fruktóze, interpretácia výsledkov však môže byť komplikovanejšia. Absorpčná kapacita fruktózy je totiž obmedzená aj u zdravých ľudí a výsledok závisí okrem iného od použitej dávky. Pri niektorých pacientoch preto môže byť praktickejšie urobiť dobre vedený diétny pokus a sledovať vzťah medzi množstvom konkrétnej látky a symptómami.

A čo histamínová intolerancia?

Histamínová intolerancia sa spája s predpokladanou nerovnováhou medzi množstvom histamínu a schopnosťou organizmu odbúravať ho, pričom sa často diskutuje úloha enzýmu diaminooxidázy – DAO.

Problémom je, že príznaky pripisované histamínovej intolerancii sú veľmi nešpecifické: bolesti hlavy, začervenanie, tráviace ťažkosti, búšenie srdca či kožné prejavy môžu mať množstvo iných príčin.

Samotné stanovenie DAO v krvi preto nemožno považovať za jednoduchý definitívny test, ktorý diagnózu potvrdí alebo vylúči.

Aj tu je dôležitejší celkový klinický obraz, vylúčenie iných príčin a podľa situácie časovo obmedzená, kontrolovaná úprava stravy s následným opätovným zavedením potravín.

Mikrobióm: fascinujúca veda ešte neznamená užitočný klinický test

Podobný problém ako pri IgG testoch sa dnes objavuje pri komerčnom testovaní črevného mikrobiómu.

Výskum mikrobiómu je mimoriadne zaujímavý. Vieme, že črevné mikroorganizmy súvisia s metabolizmom, imunitným systémom a fungovaním tráviaceho traktu.

Z toho však nevyplýva, že dnes dokážeme zo vzorky stolice spoľahlivo určiť, ako má vyzerať „ideálny mikrobióm“ konkrétneho človeka a podľa jedného komerčného výsledku cielene liečiť jeho nafukovanie, únavu či iné nešpecifické ťažkosti.

Medzi ľuďmi existujú veľké prirodzené rozdiely v zložení mikrobiómu. Mikrobióm sa navyše mení podľa stravy, liekov, infekcií, prostredia a ďalších faktorov.

Komerčný test Vám preto môže poskytnúť veľké množstvo údajov – percentá baktérií, index diverzity či zoznam mikroorganizmov – ale stále zostáva zásadná otázka:

Čo konkrétne máme na základe tohto výsledku urobiť a máme dôkaz, že takýto zásah pacientovi pomôže?

V bežnej klinickej praxi je odpoveď pri mnohých komerčných mikrobiómových testoch zatiaľ nejasná.

To neznamená, že výskum mikrobiómu nemá budúcnosť. Znamená to, že výskumný potenciál a súčasná využiteľnosť nie sú to isté.

Ak si teda človek dá urobiť sekvenovanie mikrobiómu zo zvedavosti, je to jeho rozhodnutie. Ak sa mu však test predáva ako spoľahlivý spôsob diagnostiky príčiny jeho tráviacich problémov a základ personalizovanej liečby, očakávania by mali byť podstatne opatrnejšie.

Najväčším rizikom nie sú len vyhodené peniaze

Pri IgG paneloch je ľahké povedať: „Veď je to len test. Ak nepomôže, maximálne som prišiel o peniaze.“ Problém je, že následky môžu pokračovať ďalej. Človek podľa výsledku vyradí mlieko, vajcia, pšenicu, orechy, niektoré druhy ovocia a množstvo ďalších potravín. O niekoľko mesiacov môže byť jeho jedálniček extrémne obmedzený.

Takéto reštrikcie môžu zhoršiť nutričnú kvalitu stravy, komplikovať spoločenský život a u niektorých ľudí podporovať nezdravý strach z jedla alebo poruchové stravovacie správanie. A zároveň sa môže oddialiť diagnostika skutočnej príčiny problémov.

Ako teda postupovať pri ťažkostiach po jedle?

Namiesto otázky „Na ktorú potravinu mi vyjde pozitívny test?“ je užitočnejšie položiť si otázku: Aký mechanizmus by mohol vysvetľovať moje ťažkosti?

Pri podozrení na alergiu patrí diagnostika do rúk alergológa a podľa anamnézy môžu mať význam kožné testy alebo špecifické IgE.

Pri tráviacich ťažkostiach treba podľa charakteru problémov zvážiť napríklad celiakiu, laktózovú intoleranciu, funkčné ochorenia tráviaceho traktu, FODMAP, zápalové či iné gastroenterologické ochorenia. Tu odporúčam spoluprácu s gastroenterológom.

Veľmi užitočný môže byť symptomaticko-potravinový denník a následne cielená, časovo obmedzená eliminácia s kontrolovaným opätovným zavedením potraviny.

Ideálne pod vedením kvalifikovaného nutričného špecialistu.

Je to pomalšie než jeden odber krvi. Nedostanete farebnú tabuľku so stovkou potravín.

Ale diagnostika nie je súťaž o to, kto zmeria viac parametrov. Dobrý test je taký, ktorého výsledok spoľahlivo odpovedá na konkrétnu otázku a pomôže rozhodnúť, čo ďalej.

Čo si z toho zapamätať ?

Ak Vám niekto ponúka vyšetrenie „potravinových intolerancií“, vždy sa pýtajte, čo presne test meria. IgE a IgG nie sú zameniteľné. Cielené vyšetrenie špecifických IgE má svoje miesto pri diagnostike IgE-sprostredkovanej alergie. Potravinové IgG/IgG4 panely však nepreukazujú potravinovú intoleranciu a nemali by byť podkladom pre rozsiahle eliminačné diéty. IgG testy potravinových intolerancií sú preto z diagnostického hľadiska spravidla vyhodené peniaze.

A podobnú opatrnosť si dnes zaslúžia komerčné testy črevného mikrobiómu. Dokážu vytvoriť množstvo zaujímavých dát, ale ich schopnosť spoľahlivo diagnostikovať príčinu konkrétnych tráviacich ťažkostí a viesť individualizovanú liečbu je zatiaľ v bežnej klinickej praxi obmedzená.

Moderná medicína nie je o tom urobiť čo najviac testov.

Je o tom urobiť správny test správnemu pacientovi zo správneho dôvodu – a vedieť, čo jeho výsledok skutočne znamená.

autor: Mgr. Lenka Melišková - Gut health nutritionist